Postavy:
Otec Goriot - milujúci otec, obchodník
Anastacia de Restaud - grófka, dcéra Goriota
Delphine de Nucingen – barónka, dcéra Goriota
Eugene Rastignac – študent, priateľ otca Goriota, milenec barónky
Vautrin – bývalý galejník, diaboľský pokušiteľ
Bianchon – študent, Eugenov priateľ
Pani de Beauseant – sesternica Eugena, vikomtesa
Obsah:
Balzac opustil fantastické, vymyslené deje a vracia sa k reálnemu životu. Kritizuje sociálne nedostatky a protiklady. V úvode románu nás autor oboznamuje s chudobným, špinavým penziónom pani Vaquerovej, kde obyvatelia jednotlivých poschodí predstavujú vrstvy nájomníkov. V penzióne sa odohráva príbeh neštastného otca, ktorý obetoval všetku lásku svojím dvom dcéram Anastasie a Delphine. Na začiatku románu vystupuje otec Goriot ako zámožný mešťan. Býva v peknej zariadenej izbe, je bohatý. Postupne prichádza o penieze, a tak postupne strieda poschodia, až skončí ako najchudobnejší občan penziónu.
Bohatstvo otca Goriota vyrástlo z biedy. Nechal sa zvoliť za náčelníka štvrte, aby mohol brániť svoje obchody. Včas vystihol blížiacu sa núdzu a skúpil obilie a cestoviny, aby ich mohol neskôr predať za desaťnásobnú cenu. Tento obchodník s cestovinami, manžel sedliackej dcéry, ktorú zbožnoval, vedel prelomiť spoločenské priehradky, vedel dobyť nedostupné svety.
Otca Goriota privedú na mizinu jeho dve dcéry. Vydal ich. Anastasie vydal za šľachtica, grófa de Restaud, druhá sa vydala za bohatého bankára, pána de Nucingen. Boli to manželstvá uzavreté zo ziskuchtivosti, ale u obidvoch sa končí neverou. Goriot nepokarhá dcéry za ich konanie, ale vinu zvaľuje na svojích zaťov. Ľudia pre neho neexistujú, s výnimkou Rastignaca. Je to študent, ktorý v mestečku zanechal matku a dve sestry. Jeho pribuzná (sesternica), pani de Beauseant, ho privádza do vyššej spoločnosti. Mládý Rastignac si uvedomuje, že miesto v spločnosti bankárov a maklérov si može získať iba bohatstvom a láskou.
Rastignac si získal dôveru pani de Restaud a de Nucigen. Dozvedel sa, že život bankára je skromnejší ako predpokladal. Otec Goriot sa necháva okrádať svojimi dvoma dcérami. Aby im zaistil miesto v najlepšej spoločnosti, postupne predáva svoj majetok. Otec Goriot si obľúbil mladého Rastignaca, pretože mal rád jeho dcéru. Kvôli nej sa vzdal štúdia, aby mohli spolu navštevovať opery. Takýto ľahkomyseľný život sa nepozdáva Vautrinovi. Tento trestanec vystupuje v penzióne ako obľubený zámožný občan. Je to človek, ktorý vie veľa o živote a ešte viac o svete intríg. Pozná zákony kapitalistickej spoločnosti, ale nebojuje proti nej, snaží sa ju podrobiť. Ide chladnokrvne vpred, neodradia ho ani zločiny. Navrhne Rastigancovi inú cestu k bohatstvu. Cestu cez zločin. Rastignac sa mu ubráni aj vďaka svojej naivnosti a vidieckej ťažkopádnosti, ktorou pomalšie chápe zlo a so strachom sa díva, ako treba klesnúť, aby si zaistil miesto hore. Poledné scény románu sa odohrávajú v paláci pani de Beauseant a v izbe otca Goriota.
Slávnostný ples u pani Beauseant je po sklamaní v láske jej posledným plesom na rozlúčku s parížským svetom. Zatiaľ, ošetrovaný Eugenom, otec Goriot umiera. Veľmi neštastný a trpiaci hovoril: neprídu. Ani jedna. Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú to deti. Ach priateľ môj, nežente sa, nemajte deti! Vy im dáte život, oni vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta a oni Vás s neho vyženú. Anastázia nakoniec prišla. Vtedy už otec zápasil so smrťou v agónni. Pohreb otca Goriota bol ako pohreb jedného z najposlednejších bedárov. Takto sa končí život otca Goriota, ktorý mal rád svoje dcéry po celý život a urobil pre ne všetko.
Hlavná myšlienka:
Trgédia Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, ktorej moc peňazí narušila ľudské vztahy. Autor útočí na ľudské city, že len úspešní ľudia sú naozaj ľudia. Taký bol vo spoločnosti príkaz doby. Dielo je zároveň neľútostnou kritikou spoločenských pomerov i upevňujúceho sa kapitalizmu.
Hodnotenie postáv:
Otec Goriot: je to typ obetavého otca. Bol veľmi sporivý a zručný.
Delphine a Anastacie : dve dcéry otca Goriota. Sú nakazéné nízkou morálkou spoločnosti. Hoci nie sú voči otcovi bezcitné, ich city prerastajú a utlačajú nepísané spločenské zákony, ktoré im bránia priznať sa k vlastnému otcovi.
Eugen de Rastignac: študent, ktorý je citlivý a dobrý, ale spoločenské pomery ho zmenia natoľko že si zvolí cestu postupu, aj za cenu toho, že ľudsky klesne. Jediný priznáva, že jeho dve dcéry sa za neho hambia, je mu do smrti priateľom.
Vautrin: je to bývalý väzeň, ktorý vie veľa o živote a o svete intríg. Nemá vlastné ambície. Išiel cestou zločinu.
Pani Vauquerová: je vdova, lakomá a bezcitná, je majiteľkou penziónu.
Gróf de Restaud: manžel Anastacie.
Pán de Nucigen: manžel Delphine. Odráža sa v ňom bieda vysokej Francúzskej spločnosti.